Momentálne ešte pracujem ako " odborný" pracovník záložne a posledné mesiace sa veľmi často dostávam k falzifikátom zlata. Ľudia prichádzajú, aby tento kus mosadze/bronzu (jediné žlté kovy okrem zlata) nám predali. Bohužiaľ prsteň, ktorý nám doniesli má cenu asi jeden cent, keďže váha prsteňa je cca 8-11 gramov (podľa veľkosti falzifikátu). Rád by som vám teraz dal jednak pár rád, ako spoznať podvodníka a veľmi jednoducho rozlíšiť zlato od iného žltého kovu (prípadne červeného/bieleho).
Podvodníci: Zatiaľ čo som mal tú česť a čo mi povedali aj zákazníci, postup predaja je približne nasledovný. Postaršia žena, prípadne muž, sa pred vami tvária, že niečo našli na chodníku. Následne sa Vás opýtajú, či to nepatrí Vám a pokúsia sa Vám tento prsteň nastoknúť na prst. Že potrebujú pár €. Tu sa postup už rôzni. Buď idú na Vás citovo, že nemajú peniaze, alebo že sa Vám hodí a je veľmi pekný. Ľudia často vo svojej dobrosti kúpia prsteň. Maximálna cena, akú som zatiaľ počul od zákazníka, bolo až 50€. Samozrejme Vám ukazujú punc, ktorý je 18K. Avšak toto nie je punc, ale iba rýdzostné číslo, no to si vysvetlíme nižšie.
Zlato: Rozoznať zlato na prvý pohľad od iných kovov nie je také ľahké, ako sa zdá. Najčastejšie naleštená mosadz vyzerá veľmi podobne, avšak na rozdiel od zlata "smrdí".
1.test: Zoberieme do rúk predmet, o ktorom predpokladáme, že je zo vzácneho kovu. Pošúchame ho chvíľu v prstoch a následne privoniame k prstom. Ak cítime pach charakteristický pre kov (tzv. kovový pach), môžeme si byť takmer istí, že sme neprišli do kontaktu so vzácnym kovom. Väčšina z nás vie, že zlaté šperky zvýrazňujú vône parfumov a nemajú žiaden iný vedľajší pach.2.test: Tento test je presnejší ako prvý. Znova zoberieme do rúk predmet z kovu a hľadáme na ňom punc. Upozorňujem, že punc nie je rýdzostné číslo 585, 750 a ani 14k či 18k (u zlata). Punc je obrázok, ktorý je vtlačený do kovu. Tento obrázok sa dáva len na Puncovom úrade SR . Každý výrobok, ktorý sa bude pre vať na Slovensku, musí mať túto značku. Jedine tovar pod pol gramu nemusí mať punc (náušnice do 1g tiež). Tento punc je veľmi malý, pravdepodobne preto, aby sa nedal falšovať a preto odporúčam vypýtať si od predávajúceho lupu, aby ste punc videli. Ak náhodou natrafíte na tovar, ktorý nebude mať punc a je zo zlata/striebra/platiny, kontaktujte PÚ SR. Obchodník v tomto prípade porušuje Puncový zákon.
3.test: Tento test sa nazýva skúška škrtom. Vy osobne si ho ťažko urobíte doma, keďže je k nemu za potreby buližník (zlatnícky kameň) a kyselina dusičná HNO3. Test spočíva v tom, že sa urobí malý oter na tento kameň a následne na sa na oter naleje kyselina. Ak zmizne oter, nejedná sa o zlato či platinu. Rovnako nemizne ani oceľ, no tá je biela a my sa primárne učíme rozoznávať žlté kovy.
4.test: Všetky testy horeuvedené nám povedia iba to, či sa na povrchu nachádza zlato. Či je v danom tovare aj vnútri zlato, nám jednoznačne vie povedať iba Puncový úrad. Preto ak si nie sme istý, môžeme požiadať PÚ SR, aby nám urobili skúšku. Samozrejme za to pýtajú poplatok, no keď dostaneme pozitívnu odpoveď na otázku, či sa jedná o zlato, iba od nich je stopercentná.
Zhrnutie: Dostávam sa často do styku s tovarom, o ktorom sú zákazníci presvedčený že je to zlato. Často krát však sa nejedná o zlato. Najčastejšie to je pozlátené striebro (aj s puncom striebra), vyleštená mosadz, či nejaká bižutéria z cínu nafarbená nažlto. Preto ak Vám náhodou nevyjdú testy 1 a 2, nebuďte prekvapený, že o tento tovar nemá zlatník záujem. Ak nemá náhodou punc, ešte to primárne nemusí znamenať, že sa nejedná o drahý kov. Najskôr bol tovar vyrobený na zákazku a v tom prípade ho zlatník nedal opuncovať na úrad.
